Nikdy som si totiž neuvedomovala aké skvelé osoby sa skrývajú za čudákmi, o ktorých by som pred pár rokmi ani nezakopla. A čo je najlepšie, ako veľmi vás práve takýto ľudia dokážu niekam posunúť. Žiadne okázalé bary, podniky, kde viac záleží na tom či ste oblečení podľa najnovšej módy, či máte kabelku od VITONA alebo košeľu od DŽORDŽA. V „dierach“ ako to my nazývame sa totiž stretáva smečka ľudí, ktorí neriešia to ako vyzeráte, ale to akí ste.
A tak sa zrazu pristihnete ako sa bavíte s vyliečením narkomanom, ktorý vám rozpráva svoj životný príbeh. S punkerom, ktorý vám ochotne vysvetlí svoje presvedčenie a dokonca sa na večer vzdá svojej punkerskej vesty, aby ste si ju mohli nosiť. S človekom, ktorý sa v 17-tich osamostatnil a odišiel žiť do Holandska a pravdepodobne zažil viac než celá tá takzvaná smotánka. So skupinou rastafariánov, ktorí sa s vami o všetko podelia ( ánoooo, presne o to, ale len občas) a pozvú vás na skvelých koncert, kde zistíte, že reggae je fakt super.
Kedysi som sa pohybovala na opačnej strane rieky a som rada, že som našla kanoe a bola schopná preplávať na druhú stranu. Odsudzovanie som už dávno vylúčila zo svojho slovníka. Vďaka tomu som sa stala aj lepším človekom a predovšetkým som odhodila masku, ktorú som si tak často zvykla nasadzovať. Takto môžem byť sama sebou a nemusím sa snažiť silou mocou na niekoho zapôsobiť.
Tento krátky blog venujem všetkým MOJIM ČUDÁKOM, ktorých som mala tú česť spoznať, poznám a spoznám. Máte môj rešpekt.