reklama

Úsmev prosím

S úsmevom to vraj ide ľahšie. V súkromí, v práci, proste v bežnom živote. Vetu,  ktorú mnohí z nás počuli už veľakrát, teda ja určite.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Považujem sa za veselého človeka, mám rada zábavu, ale čo keď..... Čo keď v živote prežívate obdobie, kedy na úsmev nemáte náladu. 

Robí to z Vás horšieho človeka? Klesáte tak v očiach ostatných? Pýtate sa, ako je možné, že niektoré osoby majú pernamentne úsmev na tvári? Alebo ešte horšie, začnú Vás ostatní vnímať ako obludu, lebo v tom prípade som kyklop.

Chcela by som poznať to tajomstvo večných úsmevov a šťastných tvárí. Motivačné knihy, milión článkov ako si posilniť pozitívne myslenie, to nie je nič pre mňa. Skúšala som rôzne triky, sebamotivačné reči ako: „Dnes to dáš, budeš milá, nič ťa nerozhodí, tento deň preplávaš na ružovom oblaku a podobne. A ako to skončilo? Niekde medzi nanášaním riasenky, pitím rannej kávy a prvým rozhovorom.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Niekedy sa zamýšľam či je to mnou alebo danou situáciou. Úprimne, večne usmiaty ľudia ma vytáčajú. Fajn, poviete si, je to negativistka, nešťastná, znechutená svojím úbohým životom, ktorá závidí tým viac šťastnejším. Ja si myslím, že som normálna, svojim spôsobom, mne vlastným. Jednoducho zdieľam normálny stav, stav k ktorom je človek človekom a nie robotom. Tváriť sa šťastne a pretvarovať sa, to mi nikdy nebolo blízke. Asi preto, že každá moja emócia sa mi odrazí na tvári. Neviem klamať o svojich pocitoch, moja škoda alebo výhoda?

Pri nedávnej návšteve Dánska, som chtiac či nechtiac bola zatiahnutá do konverzácie o štastí a úsmevoch. Všetci mi pripadali tak spokojní a bezproblémoví, nemohla som si teda odpustiť otázku: „Ako to tí Dáni robia? Ako to, že sú k sebe všetci takí milí a šťastní? Odpoveď dánskeho kamoša Rasmusa bola: „Nie je to tak ako hovoríš, máme veľa samovrážd.“ Samovrážd, hm, tak som sa zarazene spýtala prečo a on mi odpovedal: „Vieš, Dáni sú navonok veľmi šťastní a tí ktorí šťastní nie sú, to proste neunesú. Je totiž ťažké pozerať sa na večne pozitívne naladených ľudí, keď sa ty sám trápiš, tak to proste skončia.“ Následne debata pokračovala štatistikou skokov samovrahov z mosta, too much, ja viem. „Wau“, povedela som si v duchu, ešte šťastie, že mám strach z výšok a mosty neznášam. Nebojte sa, žiadne samovražedné myšlienky vo mne nedriemu. Z celého rozhovoru som si odniesla to, že pretvarovanie a prispôsobovanie sa pocitom ostatných sa nevypláca. Aspoň v Dánsku rozhodne nie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Možno nikdy neprídem na to, ako to robia ostatní. Ale viem ako to robím ja a viem, že keď budem šťastná, tak budem a keď nie, ostatní majú smolu. Ale prisahám, ešte raz mi niekto prstom vytočí kútiky do nastrojeného úsmevu, odhryznem mu ruku.

Bola to taká krátka úvaha o šťastí, z ktorej vyplýva, že na túto oblasť expert nie som a asi nikdy nebudem.

Zakončím to však vetou, ktorú povedala Meryl Streep vo filme „Hodiny“ : „Štastie je okamih.“

Je to ten okamih, kedy máte pocit, že všetko je tak ako má byť. Možno to nebude trvať deň, týždeň, rok, dva. Možno to bude trvať desať sekúnd, ale za čas, keď si naň spomeniete, zahreje Vás na duší a možno sa ten pocit raz objaví aj medzi nanášaním riasenky a rannou kávou.

Radka Mydlarčíková

Radka Mydlarčíková

Bloger 
  • Počet článkov:  13
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som veľkou neznámou aj pre seba samotnú. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu